Pripravovaná kniha  KOLOVRÁTOK je určená pre deti od 9 rokov. 

Moji rodičia, Michal Sabolčák a Zuzana Kasardová- Sabolčáková, mi často rozprávali povesti, príbehy a to ma inšpirovalo k napísaniu tejto knihy. 

Na knihe pracujem od roku 2 000, samozrejme postupne. Robila som veľa rozhovorov s pamätníkmi týchto rokov, do ktorých dej  zapadá. Väčšina pochádza z prvej polovice 20-tého storočia. Samozrejme nájsť ľudí, ktorí to priamo zažili už bolo dosť ťažké, niečo som stihla, niečo sa už od nich nikdy nedozviem,  z jednoduchého dôvodu- odišli snívať svoj večný sen. Aj moji rodičia k ním patria.  Ale som rada, že o tejto knihe obaja vedeli a odpovedali mi na moje zvedavé otázky, tešili sa na ňu, tak snáď tam Hore si ju prečítajú. 

Využitie knihy: Vhodná na recitačné súťaže:  Hviezdoslavov Kubín, Šaliansky Maťko..., ako darček pre detí , čo majú rady záhady  

Plánované vydanie knihy rok 2022 - 2025

Ukážka z pripravovanej knihy

Pes ženíchom

     Ilona mala l9 rokov. Najvyšší čas obzerať sa po ženíchovi, všetky jej kamarátky z dediny už boli pod ¹čepcom. 

   Matka Ilony bola známa dedinská klebetnica. Svojim jazykom kdekomu narobila nepríjemností. Poohovárala dievky, ktoré boli pripekné aj tie bohaté, neobišla ani chudobné. Veru, nikto nemal rád jej štipľavé poznámky a preto aj jej sa ušlo odvety. Jej dcéru – Ilonu – s radosťou nazývali jej na zlosť „²stará dievka“. Začalo ju škrieť, že aj jej dievka je predmetom posmeškov.

Mať dlho neváhala a vybrala sa do lesa k bylinkárke.

     Stará žena, vyznala sa v bylinkách , povrávalo sa, že vie aj čarovať.

Žila na samote v lese. Ľudia ju vyhľadávali vtedy, keď potrebovali si vybaviť s niekým účty, niekoho urieknuť, pričariť milého...Nikto sa s tým verejne nechválil, ale nemala o prosebníkov núdzu. Niekto jej čarám veril, iný šiel k nej zo zvedavosti alebo v zdravotných ťažkostiach, iný zase v krajnej núdzi.

 Ilonina matka dobre vedela, kde starenu hľadať a neváhala sa na ňu obrátiť. Vonku už sa stmievalo, májový vetrík príjemne povieval a cesta lesom nebola už najbezpečnejšia. Ilona s matkou kráčali aj s ³podarúnkom za vešticou. Už boli unavené, keď sa dostali k jej chalupe.

   Zaklopali a čakali na dovolenie vstúpiť.

„No, len smelo dnu," ozvalo sa spoza zatvorených dverí.

 Izbu napĺňala vôňa sušených byliniek. Na peci si hovela čierna mačka a vo večernom tichu ozývalo sa jej pradenie.

„Čože vás ku mne priviedlo? Nebodaj ženícha by ste potrebovali?"

Zaskočené ženy iba prikývli.

„My to nechceme zadarmo, tu sme doniesli slaninku aj vajíčka, slivovicu..."

Vyťahovali spod pazuchy ³poživeň. Starena uznanlivo prikývla.

 „Aj nejaké peniaze by sa zišli, život je veru ťažký."

„Nezabudli sme ani na peniaze, " podávali do uzlíka vreckovky zabalené peniaze. Babka  si ich poťažkala a spokojne si popod nos čosi zamrmlala.

„Viem, čo vás trápi a pomôžem vám," ozvala sa dutým hlasom.

„Len či to zaberie?" neveriacky sa dívala na ňu dievka.

„A máš aj vyhľadnutého mládenca?"

"Veru mám," prisvedčila Ilona.

V Iloninej mysli sa vynoril Mišo zo susednej dediny, s ktorým párkrát tancovala na dedinskej zábave. Pri tanci s ním bola v siedmom nebi a nedbala by keby s ním aj     k oltáru šla. Takých nápadníkov však už mala, ale ostalo to len pri tanci. Viac si ju nevšímali. Teraz bola pevne rozhodnutá chytiť sa tejto príležitosti.

„Keď je tak ako vravíš, tak niečo s tým urobíme," ozvala sa po chvíľke starena.

„Nedbám, ak to pomôže, tetka, už jej minulo devätnásť a načase by bolo pod čepiec sa dostať," zastarela sa mater.

„Nuž, keď splníte moje rady, budeme čoskoro svadobné koláče jesť."

Založila oheň pod malým kotlíkom, naplnila ho vodou a čakala, kým ta zovrie. Do vriacej vložila dve hrste byliniek a nezrozumiteľne mumlala nad  kotlíkom, viackrát premiešala a po dobrej polhodinke sa spýtala na meno a priezvisko mládenca. Pokračovala ďalej neprítomná duchom a sem-tam vyrozumeli z jej mumlania slová Michal a Ilona.

Opäť sa vrátila naspäť do prítomnosti.

„Tak, Ilona, tu máš tento odvar," naliala je do malej fľaštičky tekutinu, ktorá ostala

 v kotlíku. Toto prileješ do cesta, keď budeš piecť koláče, s tými potom ponúkni svojho Miša a uvidíš každý deň príde k vám aj keby bolo vonku škaredé počasie. Ostatné je už na tebe."

    Predstava blízkeho sobáša krátila Ilone a jej matke cestu cez pochmúrny les. Na najbližšej tancovačke Michal venoval jeden z tancov aj Ilone.

Ona už len nato myslela, ako ho ponúkne s makovníkmi špeciálne pre neho upečenými. Pri tanci schválne zle stúpila na nohu, predstierala krívanie.

„Prečo krívaš? Stalo sa ti niečo?" spytoval sa Mišo.

„Asi som zle stúpila na nohu. Neodprevadil by si ma domov?"

On, ako slušne vychovaný mladík, jej prosbe vyhovel. Ilona sa v duchu tešila nad svojim úspešným trikom.

„Miško, keď si už tu, poď ďalej, aby si nám spánok neodniesol," zaliečala sa matka.

 Nuž Michal vošiel dnu a zo slušnosti si prisadol k prestretému stolu. Čerstvo napečené makovníky svojou vôňou naplnili celý ⁵pitvor.

 "Ochutnaj, Miško, Ilonka ich sama piekla."

"Vidím, že sú vydarené, ja sladké však nemám veľmi rád."

Predsa si jeden na naliehanie zobral a dal do ⁶kešene.

„Neskôr ho zjem".

„Ochutnaj teda slaninku a naše klobásky.“

S chuťou sa pustil do lákavých a chutných jedál.  Poďakoval sa  a poberal sa k dverám.

„Jáj, Miško, ešte ⁷kapurkovú, aby si nám spanie neodniesol,“ doniesla mater slivovicu a štedro mu uliala.

Pohárik vypil na jeden dúšok, zapil vodou a pobral sa preč. Už sa mu nechcelo vracať na zábavu, namieril si to rovno domov.

Verný Bodrík ho už zďaleka zbadal a bežal mu oproti vrtiac chvostíkom.

„Čožeby si rád, Bodrík?" prihovoril sa mu Michal, pohladkal ho po lesklej tmavohnedej srsti.

„Nemám nič pre Teba, naozaj.“

Psíka lákal svojou vôňou makovník ukrytý v kešeni nohavíc. Nedal sa odbiť. Prosebne pozeral na Miša a nohavice oňuchával.

„ Nevyskakuj, ešte mi nohavice potrháš!  Pozri, vrecká mám prázdne, nemám nič pre teba.“

Prevrátil vrecká, aby už mu dal pokoj.

 „Bác!“ na zem dopadol koláč.

„Už som na neho zabudol! Našiel si ho, tak prajem dobrú chuť.“

Nestihol ani vetu dokončiť a po koláčiku ani stopy, len maškrtník sa jazykom oblízoval.

„Málo ti? Naozaj už nič iné nemám."

Ako predpovedala bylinkárka, tak sa aj stalo. Každý deň do susednej dediny putoval Bodrík po lávke vedúcej cez rieku, včase aj nečase. Ženích zastal na dvore a zavýjal.

Po týždni to už susedom prekážalo  a o mesiac si o tom šuškala celá dedina.

„Ako by ten pes mal porobené," hovorili si medzi sebou.

 Samozrejme, že lovkyniam nádejného ženícha nebolo do smiechu. Za to na ich účet sa kdekto od srdca zasmial.

„Tak im treba, potvorám jedným, " uškŕňali sa im poza chrbát.

„Ha-ha-ha, počarovali tomu nesprávnemu."

 A čo sa stalo s Ilonou a jej materou?

 Vraj našli, čo hľadali. Ženích mal kopýtka aj chvostík mu vytŕčal z nohavíc, ale prišiel na parádnom kočiari a obe odviezol zo sebou. Kde? Rovno do pekla.

Iní zase našli pri chalúpke veštice  dva kamene, ktoré predtým  tam neboli. Vraveli, že je to Ilona a jej hašterivá mater. Kameňom sa pre istotu vyhýbali.

Aká bola pravda?

Jedno je isté, v dedine ich viac nevideli.

„ Miško, máš dobrého psíka, on ťa zachránil pred tými jedovatými zmijami, dobre, že sa vyparili, každý ich mal plné zuby.“

„Tak, tak, to by si mal nevestu!“

  Pravdaže si to uvedomil aj Michal, za čo Bodríkovi vďačí. Odvtedy častejšie dal psíkovi aj nejakú tú maškrtu a nešetril ani pohladením. Onedlho si našiel aj dievča svojmu srdcu blízke. Mladucha bola pekná aj dobrá. Bodrík radostne vrtel chvostíkom na ich svadbe a samozrejme si aj zamaškrtil.

^{1 pod čepcom - vydaté ženy nosili čepec, vlasy mali ukryté pod šatkou v tvare štvorca, podľa kraj mohol byť aj iného tvaru}

^{2 stará dievka - dievča, ktoré nebolo vydaté a jej rovesníčky už mali rodiny, nad 19 rokov už mala každá prívlastok stará dievka}

3 podarúnok - darček

^{4 poživeň - jedlo}

^{5 pitvor-vstupná miestnosť, niekedy slúžila aj ako kuchyňa}

6 kešeň - vrecko

^{7 kapurková - posledný pohárik pred odchodom z návštevy}