Trapasoviny - úsmevné príbehy zo života
Zoznam doposiaľ napísaných príbehov:
OBSAH
| poradie | názov | strana |
| 1 | Mandolínky | 1 - 3 |
| 2 | Praženica | 4 - 6 |
| 3 | Koštovka | 7 - 10 |
| 4 | Šumienka z Maďarska | 11 - 13 |
| 5. | Patálie s myškou | 14 - 17 |
| 6. | Školský výlet - nákup | 18 - 20 |
| 7. | Vymenené úlohy | 21 - 23 |
| 8. | Stratené knihy | 24 - 26 |
| 9. | Svadobné dozvuky | 27 - 29 |
| 10. | Farebný televízor | 30 - 32 |
| 11 | Dôchodok | 33 - 34 |
Ukážka:
1Patálie s myškou
Čarovný svet rozprávok prináša deťom zábavu aj poučenie. Zvieratká rozprávajú
ľudskou rečou. Myšky utekajú pred zlými kocúrmi a všetky deti im fandia. Majú mašle vo vlasoch, krásne sukničky, myšiaci tiež sú pekne oblečení. Najkrajšie sú tie kreslené rozprávky, ktoré priťahujú deti do kina a k televíznym obrazovkám.
Alica bývala na dedine a tie skutočné myšky, na rozdiel od rozprávkových, sa jej nepáčili ani trošku. Stretávala sa s nimi všade. Na poli, doma v komore, na dvore, sem-tam prenikli aj do izieb domu. Jej stretnutie s myškou rodičia dôverne poznali – jačala a utiekla, čo najďalej od myšky.
Časom sa pokúsila s nimi žiť v zhode, jednoducho sa ich snažila 2ignorovať, ale nie vždy sa jej to darilo.
Starší súrodenci Milan a Patrik sa spolu s rodičmi na tom zabávali.
Milan: „ Mami, Alica zase jačí, stretla sa s myškou,“ bavil sa na sestrin účet o päť rokov starší Milan.
Milan mal štrnásť rokov, Patrik trinásť rokov a Alicka osem. Mama Rebeka sa na tom len usmiala a robila si svoju prácu.
„Nič, nové, pod slnkom,“ pomyslela si, „tá vždy bude jačať, keď uvidí myš,“ a vec považovala za vyriešenú.
O pár dni nato sedeli s dcérou večer, oddychovali sledovaním programu v televízií.
Zrazu izbou prebehla myš. Alicka jačala ako vždy a vzala nohy na plecia a hybaj z izby von.
Spoza dverí ešte stihla mame zanechať slovný odkaz: „Kým tu myš nechytíte, dnu nepôjdem. Beka vedela, že to myslí vážne, tak zašla po susedu Helenku a spolu sa im podarilo myš chytiť.
„Aha, tu je, chytená, tak môžeš prísť dnu,“ ukázala suseda so smiechom nezvaného hosťa.
Trampoty s myškami pokračovali. Akoby zákonom schválnosti sa vždy vyvŕšili na Alickiných obľúbených veciach. Raz rozožrali vnútro nových obľúbených čižiem.
Čižmy zachránila , dieru vyplnila inou podobnou látkou a čižmy nosila ďalej.
O pár rokov neskôr odhrýzli pätu krásnych červených lodičiek, tie sa nedali zachrániť, putovali do koša.
Čas plynul, postupne deti boli dospelé. Mládenci sa oženili a odsťahovali z domu, Alicka sa vydala a ostala ako najmladšia z detí, na želanie rodičov, bývať v rodičovskom dome.
V kuchyni sedeli rodičia a jej manžel. Odrazu počuli z komory jačať Alicku. Mladomanžel sa vyľakal, čo sa stalo a chcel ísť manželke na pomoc.
Rodičia sa smiali: „Pokojne seď, nič sa jej nestalo, to len videla myš. Tento krik dobre poznáme.“
Ťažko povedať, kto sa viac zľakol, či myš alebo Alica. Každá utekala iným smerom. Tá malá myška si za dočasný domov vybrala práve jej elasťáky, zavesené v komore na vešiaku, ktoré si chystala obliecť. Natiahla nohavice najprv na jednu nohu a z tej druhej vyskočila malá myšička. Okamžite ich vyzliekla a utekala kade ľahšie.
Otec Tomáš sa smiechom opýtal: „Azda si videla myšičku?“
„Tak to je ozaj veľká zábava, keď vám z nohavíc vyskočí rovno pod nos myš,“ nazlostene odvrkla otcovi.
„Milan,“ oslovila manžela, „prosím ťa, choď mi do komory po tie čierne elasťáky na vešiaku, ale pozri sa dobre, či sa tam ešte nejaká myška náhodou neukryla.“
Milan ochotne vyhovel jej prosbe.
Postupne sa mladá rodina rozrástla o dve zdravé detičky. Chlapca a dievčatko. Chlapcovi vyberal meno hrdý otecko. Vybral mu to najkrajšie meno, podľa seba, Milan.
O rok sa im narodila dcérka, meno dostala po prababke - Zuzanka.
Krstná mama Janka na druhé narodeniny jej darovala krásnu myšku. Plyšová hračka asi 30 centimetrov vysoká bola snehobiela a malá krásnu červenú sukničku. Ihneď sa stala Zuzankiným miláčikom. Večer s ňou zaspávala, cez deň sa s ňou hrala a pri rodinných výletoch vždy ju pribalila k batožine.
„Zuzanka, myšku necháme doma, prídeš z výletu, uvidíš, ako sa ti poteší,“ dohovárala jej mama.
„Nie, aj myška chce ísť na výlet, bez nej nejdem,“ trucovala trojročná slečna.
„Samozrejme, že pôjde aj myška,“ pridržala stranu vnučke babka.
„Jasné, to som si mohla myslieť, že sa do toho pomiešate,“ s výčitkou v hlase sa obrátila k mame.
„Celú cestu by plakala, pozri sa aká je spokojná, veď sa nemusíš báť, to nie je živá myš,“ zasmiala sa babka.
Tomáš mal rád fígle a jeden zo svojich žartíkov pripravil pre svoju dcéru. Malej Zuzanke dal do ruky, zdochnutú myšku, pekne za chvostík ju držala celá natešená a chodila s ňou hrdo po kuchyni. Mamka práve varila obed, Zuzanku si len tak letmo všímala, mala plné ruky práce. Otca však nemohla prehliadnuť, ten sa opieral o zárubňu kuchynský dverí so šibalským pohľadom.
„Do kelu, čo môj otec zase vymyslel, on na niečo čaká,“ prebleslo mysľou Alici.
Poznala svojho otca, aj ten jeho výraz, tak sa lepšie obzrela po kuchyni, čo na ňu otec našil.
„Otec, vy ste načisto rozum potratili? Dať malému dieťaťu do rúk zdochnutú myš?!“ kričala nazlostená.
Tomášova reakcia bola opačná, smial sa na plné hrdlo.
Hneď zobrala malej Zuzanke z rúk myš a odhodila ju na dvor, mačka si ju tam nájde.
„Ona mi zobrala myšku!“ hlasno plakala Zuzka.
Konečne malá obľúbenú hračku a nevedela pochopiť, prečo jej ju mamka zobrala.
Dedko už nečakal na ďalšie slovné útoky dcéry a radšej, po dosiahnutí cieľa, 3zmizol ako gáfor.
K šiestym narodeninám dostala Zuzanka novú plyšovú myšku, tá sa jej nepáčila. Sivá, o trochu menšia, ako jej obľúbená a sukničku malá kvietkovanú.
„Mamka, prepáč, mne sa tá prvá páči viac, túto nechcem,“ vracala darček späť.
„ Zuzanka,“ pohladila dcérku po vlasoch, „vieš, tvoja myšička už doslúžila, odtrhla sa jej hlávka,“ nežne sa jej prihovárala.
„Však mi ju opravíš?“ prosebným pohľadom sa pozrela na mamku, „doteraz si mi ju vždy vedela opraviť, vyprala si ju, zašila a teraz sa to nedá?“ vyzvedala dcérka.
„ V septembri pôjdeš do školy, však?“
„Áno,“ nechápala, čo tým Alica sleduje.
„Teraz spoločne uložíme bielu myšku do škatule, dáme ju na pôjd, k ostatným hračkám, v škole sa veľa vecí naučíš, aj šiť budeš vedieť. Dovtedy máš túto náhradnú, neskôr spolu myšku opravíme. Súhlasíš?“
Už sa veľmi tešila na základnú školu a chcela si svoju myšičku opraviť sama, tak spravila všetko tak, ako jej mamička navrhla.
V rodine už boli dvaja školáci. Milan bol druhák a Zuzanka prváčka. Ešte počas prázdnin rodičia sa rozhodli, so súhlasom starých rodičov, urobiť prestavbu domu. Rekonštrukciu naplánovali ešte v zime, získali potrebné povolenia a v máji sa pustili do prestavby rodinného domu na dva samostatné byty, aby starí rodičia mali viac pohodlia a taktiež školáci.
Odkryli strechu a tak nechtiac uvoľnili voľný priechod myšičkám z pôjda do izieb domu. Samozrejme, že myšky to využili. S radosťou sa nasťahovali do všetkých izieb.
Alica sa prebudila zo spánku a na nočnom stolíku sedela myška. Okamžite reagovala, ako vždy zvýskla a utekala ku dverám.
„Čo sa prepánajána stalo, že tak vyvádzaš?“ hneval sa manžel, „skoro som infarkt dostal, tak si ma vyľakala.“
Jej výskot ho samozrejme zobudil zo spánku a mal toho akurát dosť.
„No čo asi? Myš, sedela na nočnom stolíku a zízala na mňa,“ nazlostene odvrkla, akoby on bol na vine.
„Zjedla ťa? Ako vidím, tak nie. Tá už dávno zmizla, tak si ľahni a spí. Ráno obaja vstávame do práce,“ ešte stále nahnevaný jej odvrkol.
„Tak ty si spí s myšou, ja tu spať nebudem!“ okamžite sa rozhodla.
„Azda nechceš, aby som naháňal v noci myš! Či áno? Netrucuj a ľahni si,“ ukončil spor Milan.
Alica trucovala ďalej: „Tak ti prajem pekné sny! Ja odchádzam.“
„Tak si choď,“ a o chvíľu už spal.
Rozrušená manželka si našla voľný gauč vo vedľajšej izbe a uložila sa k spánku.
„Ale tie myši sú aj v tejto izbe, nič som si nepomohla, musím spať, mal pravdu, ale späť do spálne sa dnes just nevrátim,“ premýšľala o nedávnej udalosti a pomaly jej spánok zatvoril viečka.
Dom sa opravil, myšky už tam neboli, napadal sneh, prišiel čas na kabáty, kožúšky, vetrovky.
Ráno vychystala deti do školy a potom rýchlo utekala na autobus do práce. Pohľad jej padol na teplý krátky semišový kožuštek s kapucňou. Rýchlo si ho obliekla a na hlavu si dala čiapku.
Cesta od autobusovej zástavky na pracovisko jej trvala peši asi desať minút. Mala pocit, že cíti nejaký smrad. O chvíľu to pustila z hlavy, už bola v práci, zavesila kožuch na vešiak v chodbe a obliekla si ho až pri odchode domov.
„Mám halucinácie alebo čo?“ prebehlo jej mysľou, „zase cítim ten smrad, taký nejaký divný. Čo to vlastne smrdí?“
V autobuse si už nato nespomenula. Po príchode domov odišla do spálne, prezliecť sa do domáceho úboru, najprv si vyzliekla kožuch, položila na posteľ, kapucňa sa otvorila a z nej vypadol obsah, ktorý naozaj nečakala. Ostala v nemom úžase stáť ako obarená. Z kapucne vypadla zdochnutá myš, ktorá tam v lete zablúdila a už sa jej nepodarilo dostať von.
„Tak ty si mi dnes robila spoločnosť, čo? Vidíš, nevyplatila sa ti tvoja zvedavosť, doplatila si na ňu,“ ani si neuvedomila, že svoje myšlienky hovorí nahlas.
Ale bola rada, že odhalila pôvod zápachu, pocítila úľavu, ale aj nepríjemný pocit z neželanej spolucestujúcej.
Prešla zima, lúky zakvitli púpavou, bzučali včielky a jar ozdobila stromy kvetmi.
Kapacita školy nestačila počtu žiakov, nová prístavba školy ešte nebola dokončená, tak tri triedy prvého stupňa základnej školy sa učili v blízkej budove bývalej materskej škôlky. Učiteľky vyzdobili okná chodby a tried, s pomocou žiakov, kvetmi a motýľmi z farebného papiera. Alica tento školský rok učila svojich tretiakov a práve sa chystali na hodinu telesnej výchovy. V dolných poličkách skrine mali vo vrecúškach uložený úbor na telesnú výchovu, otvorili skriňu a našli tam prekvapenie o ktoré sa s veľkou radosťou, hlavne chlapci, prišli podeliť s pani učiteľkou.
„Pani učiteľka, pani učiteľka, pani učiteľka,“ doliehalo k nej z každej strany, „viete , čo sme našli v skrini?“ prekrikoval sa jeden pred druhým, každý chcel radostnú správu oznámiť ako prvý.
„Čo pekné, ste tam našli, vidím, že vám to urobilo radosť. Miško, ty mi to povedz, nemôžem počúvať všetkých,“ udelila slovo predsedovi triedy.
„V skrini máme hniezdo, myšku s malými myšičkami. Poďte sa pozrieť,“ chceli sa podeliť o radosť s pani učiteľkou.
Pani učiteľka počula slovo myš a reagovala ako zvyčajne. Útekom. Tentoraz sa výkrikov zdržala. Vybehla z triedy na chodbu a dobre za sebou zavrela dvere.
Až na chodbe si uvedomila, že už nie je dieťa, ale deti sú vo vnútri, za ktoré ona zodpovedá.
„Tak, pani učiteľka, máš tam deti aj myšky a pekne sa musíš vrátiť dnu,“ pomyslela si.
Nadýchla sa, otvorila dvere triedy a riešila situáciu.
„Viem, že máte z nich radosť, ale sklamem vás, pretože myšky nepatria do skrine, ale do prírody, však dievčatá?“
Dievčatá sa až tak veľmi myškám netešili a súhlasili s pani učiteľkou.
„Chlapci, my nechceme mať v skrini myši!“ ozvala sa Boženka.
Alica vybrala tých najsmelších a celé hniezdo vyniesli do prírody v starej handre na utieranie tabule, ktorá už bola súca na vyhodenie. Našťastie nikto vo vrecku na telesnú výchovu nenašiel už žiadne prekvapenie a pani učiteľka si vydýchla od úľavy.
Po vyučovaní ešte ostala v triede a pre istotu celú skriňu dôkladne upratala.
Milan a Zuzanka medzičasom vyrástli, skončili základnú školu aj strednú školu a odišli študovať na vysokú školu. Cez týždeň bývali v internáte, domov chodili cez víkendy. Spoločnosť jej robila mačka Cilka.
Milan ju zo žartu povedal: „Cilka chodí za tebou ako psíček.“
Mali nemeckého ovčiaka, strážneho psa, ktorý svojim brechotom odohnal nejedného neželaného návštevníka. Bono bol pes a Cilke prischla prezývka mamkin psíček. Cez deň bola vonku a v noci dnu, prespávala na uteráku položenom na stoličke, ktorý bol len pre ňu určený alebo v zime na teplom radiátore v kuchyni. Aj tam mal uterák, na ktorom si hovela v prítomnosti mamky Alice.
Od jari až do jesene, cez balkónové dvere vedúce do kuchyne nosila odmenu Alici za jej láskavosť - ulovené myšky, vtáčiky a pod stolom si ich chrúmala, kým sa Alica zvŕtala okolo hrncov pri sporáku. Chodila tak potichu, že nakoniec Alica sa vzdala a zmierila sa s myškami od svojej priateľky.
V lete Alica rada sedela na stoličke na balkóne pri kuchyni a tam jej nosila myšky živé, s ktorými sa najprv Cilka pohrala, nahryzla a nechala sa hladiť a chváliť aj desať raz, až potom myšku zjedla. To, čo ulovila v noci, pekne naukladala na balkón a počkala, kým ju Alica pohladí, pochváli a až potom sa mačička pustila do svojich raňajok. Samozrejme Ciluška stále vymýšľala nové finty, ako získať sympatie svojej veľkej priateľky, tak priniesla živú myšku , pustila ju a zoskočila z balkóna na dvor.
To bol jej najväčší prejav lásky.
V jej reči to znamenalo asi: „Táto je len pre teba, darujem ti ju. Dobrú chuť!“ Vyľakaná myška sa ukryla pod stoličku, na ktorej sedela Alica. Čo na to Alica? Jej patálie s myškami skončili vďaka mačacej priateľke Cilke. Už nejačala, nevýskala. Zvykla si. Aj myši sú súčasťou prírody, tak ich vzala na milosť.
__________________________________________________________________
1patálie – nepríjemné situácie, problémy
2ignorovať – nevšímať si
3zmizol ako gáfor – veľmi rýchlo ( gáfor sa v Indii používal ako kadidlo pri náboženských obradoch, je to
látka získavaná zo škoricovníka gáfor)